Gymnázium
|
|
|||||||||
Chemsketch Učebné osnovy chémie Všeobecná chémia Anorganika Analytická chémia Organická chémia Biochémia CHE pre každého Referáty
Stránky chémieUčebné osnovy chémieMinisterstvo školstva Slovenskej republiky UČEBNÉ OSNOVY GYMNÁZIA štvorročné štúdium CHÉMIA povinný učebný predmet Schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky 24. 2. 1997 pod číslom 1252/96-15 s platnosťou od 1. 9. 1997
CHÉMIA CIELE Cieľom vyučovania chémie v gymnáziu so štvorročným štúdiom je poskytnúť žiakovi teoretické a čiastočne aj praktické základy všeobecnej, anorganickej a organickej chémie spolu s vybranými časťami biochémie a analytickej chémie. Nadväzuje sa pritom na ciele povinného učebného predmetu chémia v ZŠ, kde žiak spoznal vybraný okruh anorganických a organických látok, ich význam a použitie v každodennom živote s tým, že mal pochopiť, že vlastnosti chemických látok vyplývajú z ich zloženia a štruktúry. Mal sa naučiť základy chemického názvoslovia, zápis jednoduchých chemických reakcií a niektoré chemické výpočty. Má mať osvojené základné činnosti súvisiace s pozorovaním a chemickým pokusom. Absolvent gymnázia má poznať základné skupiny chemických látok, ich zloženie, štruktúru, vlastnosti, ich praktický význam pre bežný život a výrobu so zodpovedným vzťahom k ochrane zdravia a životného prostredia. Zároveň má poznať a vedieť realizovať vybrané metódy skúmania chemických látok. Na základe poznania periodického zákona má vedieť interpretovať závislosti v skupinách a periódach periodickej sústavy. U vybraných chemických látok a ich základných skupín má vedieť posúdiť ich vzájomné vzťahy a chemické reakcie, vrátane reakčných podmienok. Získané chemické poznatky má dokázať primerane aplikovať aj na deje v živých sústavách. Má ovládať metódy bezpečnej práce s vybranými chemickými látkami a osvojiť si základné zručnosti a návyky presnej a estetickej laboratórnej práce. Príslušné chemické látky a deje má vedieť zapísať chemickými vzorcami a rovnicami. Má ovládať základný systém chemického názvoslovia anorganických a organických zlúčenín, systém základných chemických výpočtov s aplikáciou na kvantitatívne laboratórne práce. Má vedieť riešiť primerané tvorivé teoretické aj praktické úlohy, formulovať závery a písať záznamy z pozorovania priebehu pokusov a z laboratórnych prác. OBSAH Obsah učiva chémie gymnázia so štvorročným štúdiom nadväzuje na obsah chémie v ZŠ. V úvode gymnaziálnej chémie sú zaradené tie pojmy, zákony, teórie, metódy práce, ktoré aj pri rešpektovaní rozvoja chemických vied, tvoria pre žiaka nevyhnutný, relatívne stabilný základ, z ktorého možno odvíjať, rozširovať a prehlbovať racionálne poznanie o chemických látkach a ich vlastnostiach. Ťažisko tohto učiva je v oblasti zloženia, štruktúry, vlastností a reakcií chemických látok. Takýto základ umožňuje systémovo dotvoriť vedomosti
o anorganických látkach s využitím periodického zákona podľa periodickej sústavy chemických prvkov. Získané poznatky sa bezprostredne aplikujú zaradením primeraného výberu prevažne praktických dôkazov a stanovení z analýzy anorganických zlúčenín, s ktorým úzko súvisí niekoľko modelových úloh z organickej analýzy a syntézy. V nadväznosti na chémiu prírodných látok sú zaradené základné poznatky z biochémie. Záverečné časti obsahu učiva tvoria tematicky usporiadané aplikácie do oblasti bežného života, chemického priemyslu a ochrany životného prostredia. Podľa konkrétnych školských podmienok možno funkčne rozšíriť učivo prakticky vo všetkých oblastiach vymedzených učebnými osnovami, pretože stredná škola môže v rámci základného učiva poskytnúť len skrátený kurz chémie. V učebných osnovách je zaradené základné učivo, ktoré si má v predpísanom počte hodín určených učebným plánom pre celé gymnaziálne štúdium, osvojiť, aj keď na rôznej úrovni, každý žiak. Pre prácu so žiakmi, ktorí majú predpoklady osvojiť si chémiu aj v základnom kurze dôkladnejšie, sú niektoré námety na rozšírenie učiva uvedené v hranatých zátvorkách. Učebné osnovy obsahujú záväzné základné učivo a s ním súvisiace konkrétne ciele. V kompetencii učiteľa (predmetovej komisie) je navrhnúť reálne počty hodín pre tematické celky, či témy učiva, prípadne zmeny v usporiadaní učiva a jeho zaradení do ročníkov. Učiteľ rozhoduje o výbere a spôsobe realizácie demonštračných a žiackych pokusov, seminárnych a laboratórnych cvičení. V každom ročníku je jedna hodina týždenne určená na prácu s delenou triedou. Okrem chemických pokusov a laboratórnych prác sa tu venuje pozornosť interpretácii modelov štruktúry chemických zlúčenín, chemickým výpočtom, názvosloviu chemických látok, využitiu výpočtovej techniky v chémii, premietaniu diapozitívov a videoprogramov s chemickou problematikou. Učebný plán gymnázia obsahuje v 2., 3. a 4. ročníku rozširujúce hodiny, z ktorých sa odporúča, aby chémia čerpala na posilnenie časovej dotácie povinného vyučovania, alebo na voliteľné vyučovanie, prípadne ich využiť aj na koncipovanie ďalšieho povinného predmetu s chemickou tematikou.
Prehľad tematických celkov Orientačný počet hodín 1. ročník (99 h) 1. Zloženie a štruktúra anorganických látok 40 2. Chemické reakcie a ich zákonitosti 39 3. Chémia prvkov s 10 4. Výber z anorganickej analýzy 10 2. ročník (66 h) . 1. Chémia prvkov p 23 2. Chémia prvkov d a f 10 3. Chémia zlúčenín uhlíka. Uhľovodíky 23 4. Deriváty uhľovodíkov 10 3. ročník (66 h) 1. Deriváty uhľovodíkov - pokračovanie 10 2. Makromolekulové látky 5 3. Chémia prírodných látok. Základy biochémie 25 4. Chémia bežného života. Chemický priemysel a životné prostredie 26 1. ročník (3 hodiny týždenne, 99 hodín ročne, z toho l hodina týždenne cvičenia) 1. Zloženie a štruktúra anorganických látok Ciele - charakterizovať atómy - analyzovať vzťahy: atóm - nuklid - izotop - prvok - charakterizovať rádioaktivitu - interpretovať predstavu elektrónu a elektrónového obalu atómov - charakterizovať orbitaly a uplatňovať pravidlá o ich obsadzovaní elektrónmi - používať názvy a značky prvkov s, p, d - charakterizovať periodický zákon - charakterizovať periodickú sústavu chemických prvkov - vysvetliť vzťah medzi štruktúrou obalu atómov a umiestnením prvkov v PS - charakterizovať chemické väzby - charakterizovať molekuly - vysvetliť vzťah: molekula - - analyzovať vzťahy: látka - prvok - zlúčenina - vysvetliť pojmy: ión, katión, anión - vysvetliť štruktúru a vlastnosti iónových zlúčenín - vysvetliť štruktúru a vlastnosti látok zložených z atómov a molekúl - vyjadriť a porovnať základné charakteristiky chemických látok (Z, A, M, n, mu , Ar, Mr, NA . - počítať počet častíc v určitom látkovom množstve pomocou Avogadrovej konštanty, - uplatňovať vo výpočtoch vzťahy medzi m, n a M - určiť oxidačné číslo v chemických vzorcoch anorganických zlúčenín - rozlíšiť oxidačné číslo, nábojové číslo, väzbovosť a ich používanie - uplatňovať tvorbu vzorcov a názvov oxidov, dvojprvkových zlúčenín vodíka s nekovmi, - rozlišovať chemické vzorce podľa zloženia a štruktúry chemických zlúčenín - vysvetliť kvantitatívny význam vzorcov chemických zlúčenín - klasifikovať látky a chemicky čisté látky (chemické látky) - charakterizovať zmesi a ich druhy - realizovať rôzne spôsoby oddeľovania zložiek zo zmesí - charakterizovať roztoky (rozpúšťadlo, rozpustená látka, klasifikácia roztokov podľa - riešiť výpočty zloženia roztokov (hmotnostný a objemový zlomok, hmotnostné a objemové - pripraviť roztoky podľa vypočítaného alebo predpísaného zloženia - vysvetliť praktický význam údajov o zložení zmesí a roztokov ako výrobkov na rozličné Obsah Zloženie a štruktúra atómov. Periodický zákon a periodická sústav chemických prvkov. Chemické väzby. Zloženie a štruktúra chemických látok. Základné charakteristiky chemických látok. Základné chemické výpočty. Názvy a vzorce anorganických zlúčenín. Zmesi, ich zloženie, vlastnosti a oddeľovanie ich zložiek. Roztoky, ich zloženie, vlastnosti a príprava. 2. Chemické reakcie a ich zákonitosti Ciele - vysvetliť vzťah chemickej reakcie a chemickej rovnice - na príkladoch uviesť rozličné zápisy chemických reakcií (stechiometrický, stavový, úplný - určovať koeficienty v chemických rovniciach a vysvetliť ich význam - počítať hmotnosť, objem a látkové množstvo reaktantov a produktov na základe - vysvetliť vzťah: chemická reakcia - tepelná energia - charakterizovať exotermické a endotermické reakcie pomocou reakčného tepla - aplikovať l. a 2. termochemický zákon pri riešení jednoduchých úloh - na príkladoch vysvetliť energetické zmeny pri rozpúšťaní tuhých látok vo vode - charakterizovať podmienky priebehu chemických reakcií (aktivačná energia, vhodná - aplikovať vzťah pre výpočet rýchlosti chemickej reakcie pri riešení jednoduchých úloh - vysvetliť vplyv faktorov ovplyvňujúcich rýchlosť chemických reakcií (aktivačná energia, - charakterizovať chemickú rovnováhu a rovnovážnu konštantu - vysvetliť vplyv faktorov ovplyvňujúcich chemickú rovnováhu (teplota, tlak, koncentrácia - prakticky overiť niektoré faktory ovplyvňujúce priebeh chemických reakcií - charakterizovať chemické reakcie anorganických látok z hľadiska ich mechanizmu - charakterizovať kyseliny a zásady (ionizácia látok, Arrheniova a Brônstedova teória, - vysvetliť chemickú rovnováhu v protolytických reakciách - charakterizovať protolytické reakcie (neutralizácia, hydrolýza solí) - stanoviť a vypočítať pH roztokov silných kyselín a silných hydroxidov - realizovať titračné stanovenie - definovať oxidáciu, redukciu, oxidovadlo, redukovadlo, redoxné reakcie - počítať koeficienty v rovniciach redoxných reakcií - vysvetliť praktické využitie redoxných reakcií (rad kovov, korózia, galvanické články, - charakterizovať chemickú rovnováhu v zrážacích reakciách - aplikovať súčin rozpustnosti pri riešení jednoduchých príkladov. Obsah Chemické reakcie a ich zápis. Stechiometria. Termochémia. Kinetika. Chemická rovnováha. Chemické reakcie anorganických látok - protolytické, redoxné, zrážacie a komplexotvorné reakcie. 3. Chémia prvkov s Ciele - charakterizovať prvky s na základe zákonitostí v PS - charakterizovať vodík (zloženie, štruktúra, vlastnosti, výroba, použitie, zlúčeniny: H2O, - charakterizovať znečisťovanie a spôsoby ochrany vôd - charakterizovať minerálne vody (zloženie, účinky) - charakterizovať prvky I.A skupiny PS (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie, zlúčeniny: - charakterizovať prvky II.A skupiny PS (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie, zlúčeniny: - poznať zásady bezpečnosti práce s hydroxidmi alkalických kovov a s vápnom (žieraviny) - vykonať základné preparatívne práce s využitím chemických výpočtov - charakterizovať vybrané anorganické látky z hľadiska ich vplyvu na ľudský organizmus Obsah Charakteristika prvkov s. Prvky s' - vodík, alkalické kovy. Prvky s2 - kovy alkalických zemín. 4. Vyber z anorganickej analýzy Ciele - charakterizovať metódy kvalitatívnej chemickej analýzy anorganických látok - uplatniť základné informácie o najdôležitejších dôkazových reakciách katiónov a - zjednodušene zapisovať dôkazové reakcie iónov anorganickými skúmadlami - riešiť základné výpočty vážkovej a odmernej analýzy ľubovoľným postupom - opísať základné metódy kvantitatívnej analýzy anorganických látok - uplatniť základné vybrané techniky kvalitatívnej a kvantitatívnej analýzy látok. Obsah Kvalitatívna a kvantitatívna analýza anorganických látok (základy). 2. ročník (2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne, z toho l hodina týždenne s delenou triedou) 1. Chémia prvkov p Ciele - charakterizovať prvky p na základe zákonitostí v PS - charakterizovať prvky HLA skupiny - bor, hliník (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie, - charakterizovať prvky IV.A skupiny - uhlík, kremík (zloženie, štruktúra, vlastnosti,
|
||||||||||